Najstaršie časy - Obec Vojany

Najstaršie časy

         Čo sa týka dávnej minulosti obce, je núdza na staré písomné pramene. Jej geografická poloha ju robí dôležitou z vojenského i obchodného hľadiska, pretože donedávna tadeto viedla pomedzi ramená Bodrogu a močiare jediná štátna cesta, ktorá bola prejazdná v každom ročnom období.
         Prvá pozoruhodná historická udalosť, ktorá už zapája Vojany do písanej histórie je domnienka, ktorú skúmali na konci 19. storočia učitelia z Blatného Potoku (Sárospataku) Pauler a Szinyey Gerzson, podľa ktorej sa Aradský krajinný snem roku 1136 nekonal v juhouhorskej Aradskej župe, ale vo Vojanskom chotári (Bernáthovský majetok) aj dnes po maďarsky nazývanom aradi dűlő (aradská „stráň“) smerom na Ižkovce (v Štátnom archíve je v dokumente číslo 31 407, z r. 1447 zmienka o aradkej „stráni“: „Arad praedium inter Iske et Lukahaza“ = Aradský majer (praedium = majetok, majer, gazdovstvo, ale aj nehnuteľnosť ako záloha) medzi Ižkovcami a Lukaházou (obec zničená počas tureckých nájazdov). Na tomto území sa dnes nachádza elektráreň a skládka spalín (troska)). Tu zvolal kráľom Kolomanom ešte v detstve oslepený kráľ Belo II. (zvaný tiež Slepý) krajinský snem, ktorého cieľom bolo získať si cestou pokojných rokovaní nespokojencov s jeho vládou a aby utíšil nepokoje, ktoré vyvolávali vnútorné vojny, ktoré viedol Kolomanov neprávny syn Boris nárokujúci si Uhorský trón. Toto sa mu naplnilo až v takej miere, že na burcujúce slová jeho manželky Heleny, dcéry srbského vojvodcu Uroza, tu na mieste popravili 68 zemanov, ktorí podporovali Borisa, spolu s ich sprievodom a sluhami. V prameňoch sa výslovne neuvádza, o ktorý Arad sa jedná, ale bolo by takmer nemožné, aby Boris so svojím nepočetným sprievodom prenikol z Poľska až na juh ríše (na obr.), kde by ho po ceste ľahko chytili. Aradská stráň pri Vojanoch navyše poskytovala na rozdiel od maďarského mesta Arad neutrálne prostredie pre rokovania(*1).
         Prvopočiatky obce siahajú do roku 1241, keď po tatárskych nájazdoch zostali len vypálené domy a obce, nezachránilo sa ani mesto Arad. Ľudia, ktorí utekali pred tatármi sa už nemali kam vrátiť a na rozkaz Vajána, syna Zirindovho sa usadili asi 2 kilometre povyše toku Laborca. Na brehu rieky ľudia bývali v drevených alebo trstených, hlinou obmazaných domoch so slamenou strechou. Na oknách mali natiahnuté zvieracie kože. Ohnisko bolo v strede domu, postele boli zo slamy alebo z mäkkého lístia. Na každom dvore bol krecht pre potraviny. Používali drevené alebo pálené hlinené nádoby. Hlavnou zložkou ich potravy bolo mäso, mlieko a proso, pili vykvasené konské mlieko „kumys“ a víno. Obrábali veľmi kvalitnú pôdu. Lovili oštepmi alebo slučkami. Šatstvo mali kožené, ale na Aradskom trhu si mohli kúpiť aj tkané látky. Župan tejto oblasti býval vo vtedajšom (nie dnešnom) Užhorode, ale väčšie porady preberali v Arade.
         To, prečo vtedajší kronikári podrobnejšie nepopísali tieto udalosti ospravedlňujú vtedajšie rušné časy, a možno že aj popísali, ale kroniky sa mohli stratiť alebo zničiť. Veď o sto rokov aj na toto územie znovu položili nohu Tatári (Zlatá horda).
         Dnešný názov obce Vojany sa prvýkrát objavuje v spise z roku 1425 vo forme „Wayán“(*2). Tento názov je maďarského charakteru a vychádza buď z polohy obce (wa = voda), alebo z mena jej zakladateľa Vajána.
         Je možné, že obec bola posilneným vojenským táborom, pretože v zmienenom archívnom dokumente vlastnícka rodina Csicseri [čičeri] v roku 1425 získala právo na to, aby vo Wayáne postavila drevený alebo kamenný opevnený hrad. Táto rodina roku 1458 presťahovala do Vojan aj svoj colný prechod a ďalší dokument (Štátny archív, dok. č. 21 672) sa v roku 1459 aj zmieňuje o Wayán-skom hrade.
         Po rokoch tu už Turci našli značne vymretý, vyľudnený kraj. Zo starých šľachtických rodín Both, Koncz, Luka, Buda už tu nenachádzame ani jednu. A tie rodiny, ktoré tu ostali, ako Mokcsay, Csicseri, Isky, Mogyoróssy, Kérészy, Budaházy a iné chudobneli a stratili svoj šľachtický lesk. Turci tu našli len malú rybársku osadu už na dnešnom mieste Vojan. Zemianskou rodinou tu bola rodina Csicseri, vetva Čičarovskej rodiny Csicseri. Ich kúria ešte na začiatku 15. stor. stála približne na mieste dnešného mlyna (na obr. je dnešná podoba mlyna pri železničnom moste).
         Vojanský ľud sa plne podriaďoval kráľovi. Obyvatelia obrábali pôdu, pásli dobytok, lovili ryby, poľovali na divú zver a z nej pripravovali kožušiny. Svoje obilie mleli vo vodnom mlyne. Ich náboženstvo ovplyvňovali mnísi z Veľkokapušianskeho a mníšky Veľkoraškovského kláštora.
         Menili sa aj mená ľudí. Namiesto mien typu „Ondov syn Ogyek z Bogátskej rodiny“ preberali mená podľa ich pôvodu, napríklad Csicseri Adam, Mokcsai Lóránd, a podriadení zas podľa povolania, napríklad Kováč, Kočiš, Varga.
V roku 1798 mali Vojany spolu 340 obyvateľov, z toho 69 gazdov, 75 gazdín, 88 chlapcov, 84 dievčat, 15 sluhov a 9 slúžok. Už v tom čase sa štyria študenti učili v Blatnom Potoku*3.

Ďalej - Dejiny obce pred II. svetovou vojnou >>>

<<< Naspäť - Úvod