Dejiny obce po II. svetovej vojne - Obec Vojany

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka

Dejiny obce po II. svetovej vojne

ŽIVOT V OBCI > História obce


Dejiny obce po II. svetovej vojne


         
Po vojne sa obec začala rozvíjať rýchlym tempom. Už v roku 1948 bola vo Vojanoch založená osemročná stredná škola, ktorú navštevovali žiaci z viacerých okolitých dedín.
         V päťdesiatych rokoch sa začala výstavba prvej ťažkej priemyselnej inštitúcie - závodu na moderné spracovanie konope - Konopáreň, ktorá poskytovala vtedy zamestnanie pre niekoľko sto ľudí. Odvtedy vystriedala niekoľko majiteľov a aj názvov: Lykotex, Sklotex a akciová spoločnosť Finmag (na obrázku), ktorá vyrábala sklotextílie.
         V roku 1951 bol vo Vojanoch prvý pokus o založenie jednotného roľníckeho družstva, ktorý sa u ľudí neujal. Rýchlym tempom sa rozvíjal kultúrny život, bolo zriadené a do užívania odovzdané kino, kultúrny dom a nové nákupné centrum. Boli zriadené pravidelné autobusové linky s tromi zastávkami a lekársky obvod pre obyvateľov ôsmich okolitých obcí s obvodným lekárom a ambulanciou. Dňa 23. júla 1956 bola začatá výstavba novej školy.
          V roku 1957 ukončili výstavbu budovy školy a v decembri bola odovzdaná do užívania základná škola s deviatimi učebňami pre dvesto žiakov(na obrázku).
         V prvých májových dňoch toho istého roku  začalo vytrvalo pršať, k čomu sa ešte pridali dažďové vody a topiaci sa sneh z hôr. Následná povodeň roztrhala hrádze a zaplavila rodiace polia, na ktorých dva týždne stála bahnistá voda, a nastávajúce neskoré mrazy úplne zničili úrodu.
         Po prvom neúspešnom pokuse založiť JRD bolo po šesťmesačnej agitácií znovu založené v roku 1957 s devätnástimi aktívnymi členmi. Následne v rámci komasácie v záujme efektívnejšieho obhospodarovania boli zjednotené všetky pozemky v JRD.
         1. júna 1959 sa veľkými oslavami začala regulácia tokov na východoslovenskej nížine. V nasledujúcich rokoch boli postavené hrádze pozdĺž tokov Laborca, Uhu a Latorice, čím bolo získaných niekoľko tisíc hektárov kvalitnej pôdy.
         Kultúrny život čoraz viac napredoval. V roku 1960 zväčšili kultúrny dom a postavili javisko pre divadelné vystúpenia. Obec následne často navštevovali rôzne herecké súbory, najčastejšie však herci z Košického divadla Thália. V apríli 1961 obec ako jedna z prvých dostala na radosť jej obyvateľov nočné osvetlenie, keď bolo postavených 26 pouličných svetiel.
         V roku 1962 sa rozhodnutím vlády v rámci programu industrializácie východného Slovenska začala výstavba najväčšej tepelnej elektrárne na Slovensku. V tejto elektrárni a v Košických VSŽ sa malo kúriť uhlím z Ruska, k čomu bolo potrebné postaviť až po Košice širokorozchodnú železničnú trať. Tieto stavebné práce poskytovali veľké množstvo pracovných príležitostí. V tomto istom roku bol cez Laborec postavený moderný železobetónový cestný most a v októbri bola dokončená a odovzdaná do užívania aj reštaurácia s kapacitou 200 hostí. V tomto čase navštevovalo deväťročnú základnú školu 350 detí zo širokého okolia.
         Na Laborci bola v roku 1966 postavená priehrada (na obrázku) pre zásobovanie tepelnej elektrárne, ktorá bola dokončená a zapojená do elektrorozvodnej siete Mier dňa  21. apríla tohto roku. Elektráreň mala šesť blokov s celkovým výkonom 660 MW. Jej komín mal výšku 200 metrov. Ukončila sa výstavba širokorozchodnej trate a prvého mája bola začatá preprava železnej rudy a drveného uhlia do Východoslovenských železiarní. Výstavba slovenskej časti železnice trvala dva roky.


         V roku 1969 sa začala výstavba druhej časti tepelnej elektrárne (na obrázku), v ktorej pracovalo veľa Vojančanov. Stavba bola ukončená v roku 1972, keď 30. augusta navštívil už hotovú elektráreň Gustáv Husák, prvý tajomník KSČ. Komín novej elektrárne bol vysoký 300 m, vyrovnal sa teda výške Eiffelovej veže.



         Stúpol záujem ľudí o kultúru a o moderný spoločenský život, v čom sa odzrkadľoval vzrast životnej úrovne. Boli založené rôzne spolky, ako športový spolok Sokol pre futbalistov, rybárske a poľovnícke zväzy, hasičský zbor, Zväz Československo - sovietskeho priateľstva, Slovenský zväz mládeže, Zväz žien a iné. Tieto spolky boli medzi ľuďmi veľmi populárne, zapájalo sa do nich veľa občanov.
         V týchto rokoch čoraz viac prosperovalo roľnícke družstvo a v januári 1975 sa k Vojanskému JRD pripojili družstvá z Ižkoviec, Beši a Drahňova.
         V roku 1976 sa na dvadsať štyri rokov postavil na čelo obce František Kovács.
         V roku 1977 vzniklo vo Vojanoch veľa pracovných príležitostí. Začalo sa so stavbou novej materskej školy, ktorá bola dokončená o rok s kapacitou 60 detí. JAS Bardejov tu postavil závod na výrobu obuvi, bola tu postavená rafinéria ropy Slovnaft a.s. V roku 1980 bola začatá výstavba budovy obecného úradu, v ktorej boli umiestnené aj ambulancie obvodného a zubného lekára.
         V záujme urýchlenia dopravy bol v roku 1981 postavený nový hlavný cestný ťah smerom k Slovnaftu a elektrárni.
         Roku 1991 sa JRD v Drahňove osamostatnilo a v roku 1992 bola k spokojnosti obyvateľov začatá plynofikácia obce. V tom istom roku bola odhalená pamätná tabuľa na počesť padlých v II. svetovej vojne. V roku 1993 sa rozpadlo JRD a bolo znovuzaložené ako Roľnícke družstvo.
         V roku 1995 boli položené základy domu smútku, ktorý bol slávnostne odovzdaný už o dva roky.
         Od roku 1996 Vojany patria pod Michalovský okres. Na jar boli začaté rekonštrukčné práce na elektrárni, počas ktorých bol o 100 m znížený nový komín a boli inštalované dymové filtre na redukciu množstva unikajúcich exhalátov.
         Od augusta 1998 nesie miestne poľnohospodárske družstvo názov Agrodružstvo Vojany.
         V roku 1998 bolo v OPZ (Obchodno prevádzkový závod) Vojany a. s. Slovnaft zastavené spracovanie ropy. Na jeho území začala činnosť spoločnosť SWS s r.o., ktorá bola založená roku 1993. OPZ Vojany bol zrušený k 31.12.1998 a SWS, s.r.o. bola zaradená do holdingu Slovnaft. SWS má v súčasnosti 83 zamestnancov.
         Od roku 1998 Lykotex, neskôr Sklotex, závod Vojany patrí pod Finmag a. s. Revúca. Naďalej sa v ňom vyrábajú sklotkaniny.
         Spodná voda v roku 2000 spôsobila v dedine veľké problémy, a tak obec začala s výstavbou odtokových kanálov a čerpacej stanice, ktorá odčerpáva vodu do rieky Laborec. V roku 2001 boli preasfaltované obecné cestné komunikácie a bola začatá stavba chodníkov, ktoré sa v celej obci vykladajú betónovými dlaždicami. Týmito prácami sa začala výrazne meniť tvár obce.
         Obec dostala a vysvätila v rámci veľkolepých osláv svoj nový erb, ktorý je spolu s vlajkou obce vystavený na obecnom úrade.
         Významným krokom bolo odovzdanie deväťročnej základnej školy do vlastníctva cirkvi.


Ďalej - Cirkevná história obce >>>

<<< Naspäť - Dejiny obce pred II. svetovou vojnou


 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky