Cirkevná história obce - Obec Vojany

Cirkevná história obce

         Ambrus Csicseri [Ambruš Čičeri] v roku 1617 dal postaviť reformovaným Vojančanom kostol, ktorý bol vysvätený 25. júna 1617. Tento kostol stál na kopci, kde sa v súčasnosti nachádza cintorín. Jeho steny boli z tehál a strecha bola pokrytá šindľami. Vo veži mal dve zvony odliate v roku 1611. Na jednom z nich bol nápis „In honorem Dni Jesu Christi Egreg. Dnus Ambrosius de Csicser. Ontotte Vatzis Bálint.“ Tento zvon v roku 1865 praskol a znovuliaty dodnes slúži v súčasnom kostole. Pár metrov od neho bolo rodinné sídlo Bernáthovcov a pri ňom ich hrobársky obchod. 12. januára 1663 sa stal Peter Csicseri vicišpánom celej Užskej stolice. Bol pochovaný vo vtedajšom Vojanskom kostole. Na konci 15. stor. rodina Csicseri natrvalo opustila Vojany a ich majetok kúpila rodina Morgayovcov, neskôr rodina Bernáthovcov. Dodnes sa zachovala ich rodinná krypta na obecnom cintoríne.
         Okolo roku 1780 bol vo Vojanoch jediný reformovaný kostol na okolí a tak reformovaní veriaci z Krišovskej Lieskovej a Ižkoviec chodili na svoje každodenné ranné a večerné modlitby do Vojan.
         V roku 1839 vyvrcholila potreba postaviť pre obec nový kostol. Ešte v tomto roku nakúpili 80-tisíc tehál a zo Svätuše s pomocou okolitých obcí navozili kamene do základov a 2. mája 1840 uzavreli zmluvu s murárskym majstrom. Pred výstavbou bolo potrebné vybrať vhodné miesto, kde mal kostol stáť. Miesto, kde stál starý kostol, bolo v tých časoch na okraji obce a najvyhovujúcejšou sa zdala byť záhrada približne v strede obce. Samotná stavba trvala od konca roka 1839 až do konca roka 1846. Vysvätený bol 28. novembra 1846. Neskôr sa ukázalo, že počas výstavby sa mnoho vecí prehliadlo. Už samotné umiestnenie kostola na najnižšom bode na okolí bolo nevýhodné z hľadiska pomerne častých záplav, proti ktorým sa vtedy nevedeli účinne brániť. Tak v roku 1880, počas jednej z najrozsiahlejších záplav v posledných časoch bolo počas niekoľkých týždňov v kostole 1,5 metrová voda. Ďalším zlým rozhodnutím bolo, keď sa rozhodli strechu pokryť namiesto drevených šindľov keramickými škridlami, s ktorými v tých časoch ešte nemali skúsenosti a pod tiažou škridiel sa časom prehýbali strešné trámy a tieto roztláčali bočné steny. Tieto problémy vyriešil až Šimon Bernáth, ktorý dokončil stavbu kostola aj kostolnej veže.
         V roku 1861 sa farárom stal na dlhých 54 rokov Jozef Virág, ktorého pastorácia mala veľmi veľký vplyv na reformovanú obec. Keď prišiel, našiel tu veľmi chudobnú cirkev. Ale s jeho príchodom akoby sa rozprúdil vo Vojanoch nový život, vedel v ľuďoch prebudiť nové obetavé nadšenie.
         V roku 1871 predali všetky cirkevné lesy a peniaze slúžili až do I. svetovej vojny ako živobytie pre farára a učiteľa v obci. V tom istom roku už bola cirkev vo Vojanoch schopná takej veľkej udalosti, ako bolo vysvätenie farára. Ten bol za veľkých osláv vysvätený 29. septembra. V tom istom roku bol ohradený kostol.
         V roku 1880 vtedajší učiteľ Štefan Lázár založil spevácky zbor, ktorý sa onedlho stal jedným z najlepších na okolí.
         Nasledujúce roky až po I. svetovú vojnu plynuli pokojne a bez väčších problémov.
         V roku 1922 bola v dôsledku vojny prvýkrát vyberaná v obci cirkevná daň, z ktorej zrenovovali kostol a školu. V roku 1928 navštevovalo miestnu školu už 125 detí, kvôli čomu sa stalo nutnosťou vybudovať ešte jednu učebňu.
         Po tomto roku chýbajú podrobnejšie informácie týkajúce sa náboženského života v obci.
         V roku 2001 bola odovzdaná cirkvi za symbolickú cenu budova školy a bola začatá rekonštrukcia kostola. Ten bol dokončený a vysvätený za veľkolepých osláv v roku 2003.

Ďalej - Záver >>>

<<< Naspäť - Dejiny obce po II. svetovej vojne